Zmeny v procese likvidácie spoločnosti od 01.10.2020 v SR

1. časť

Znenie zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) účinné do 30.09.2020 upravuje v ustanoveniach § 70 až § 75a likvidáciu spoločnosti. Predmetné ustanovenia budú s účinnosťou od 01.10.2020 modifikované a značne rozšírené o ďalšie ustanovenia, a to § 75b až § 75k Obchodného zákonníka. Právna úprava likvidácie bude sprehľadnená a precizovaná. Faktom však je, že likvidácia spoločnosti bude zároveň dlhšia a drahšia. V nasledujúcej sérii článkov Vám priblížime zmeny, ktoré v oblasti likvidácie spoločnosti v Slovenskej republike priniesla novela Obchodného zákonníka.

Účelom likvidácie je uspokojenie pohľadávok veriteľov a/alebo iných subjektov, ktorí majú právo na likvidačný zostatok. Likvidáciu vykonáva likvidátor. Nová právna úprava so sebou prináša mnoho noviniek, ktoré sú reflektované vo viacerých dielčich otázkach likvidácie.

Prvá z nich sa týka okamihu vstupu do likvidácie. Súčasná právna úprava určuje, že spoločnosť vstupuje do likvidácie ku dňu svojho zrušenia, ak zákon neustanovuje inak. Počas tohto procesu je spoločnosť povinná používať obchodné meno s dodatkom „v likvidácii“ (§ 70 ods. 2 OBZ). Samotné zrušenie spoločnosti má teda v aktuálnej právnej úprave konštitutívny účinok k okamihu vstupu do likvidácie, následný zápis v obchodnom registri tento stav len deklaruje. Nová právna úprava prináša zmenu, v zmysle ktorej, spoločnosť vstupuje do likvidácie až zápisom likvidátora do obchodného registra, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 70 ods. 3 NOBZ). Moment vstupu spoločnosti do likvidácie sa de facto oddialil, nakoľko samotné rozhodnutie valného zhromaždenia alebo jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia o zrušení spoločnosti, nevyvoláva konštitutívne účinky, a teda nebude postačujúce na vstup spoločnosti do likvidácie. Spoločnosť bude rovnako po dobu likvidácie povinná používať obchodné meno s dodatkom „v likvidácii“ (§ 70 ods. 4 NOBZ).

Zmeny sa dotknú aj osoby likvidátora. V súčasnosti vykonáva funkciu likvidátora prevažne štatutárny orgán spoločnosti, ktorý je za likvidátora vymenovaný v rozhodnutí o zrušení spoločnosti. Ak uvedené, nie je z objektívnych dôvodov vymedzených v zákone v súčasnosti možné, likvidátora vymenuje súd, a to aj v prípade zrušenia spoločnosti ex offo. Súd môže vymenovať niektorého zo spoločníkov spoločnosti, štatutárny orgán, člena štatutárneho orgánu, a to dokonca aj bez jeho výslovného súhlasu (§ 71 ods. 1 OBZ). V ostatných prípadoch vymenuje správcu konkurznej podstaty (§ 71 ods. 4 OBZ). V zmysle novej právnej úpravy nemusia spoločníci spoločnosti alebo iný príslušný orgán spoločnosti (napr. valné zhromaždenie) v rozhodnutí, ktorým sa dohodli na zrušení spoločnosti, ustanoviť aj osobu likvidátora. Zákon totiž zakotvil novú lehotu v dĺžke 60 dní, ktorá začína plynúť rozhodnutím o zrušení spoločnosti, pre ustanovenie osoby likvidátora. Tým, že likvidátor podáva návrh na zápis likvidácie do obchodného registra s konštitutívnymi účinkami, do času, kým nebude osoba likvidátora ustanovená, spoločnosť nemôže objektívne vstúpiť do likvidácie. Iba v prípade, ak nebude likvidátor v predmetnej lehote ustanovený, ustanoví likvidátora súd, a to za predpokladu, že je zložený preddavok na likvidáciu spoločnosti (§ 71 ods. 1, § 71 ods. 2 NOBZ).

Nová právna úprava rozširuje okruh subjektov, ktoré môžu vykonávať funkciu likvidátora. Týmto subjektom môže byť jednak správca konkurznej podstaty, resp. iná osoba zapísaná v registri fyzických osôb[1] (túto podmienku spĺňa každý občan SR ako aj cudzinec s pobytom na SR), ak súhlasí s ustanovením do funkcie a súčasne spĺňa podmienku, ustanoviteľnosti za člena štatutárneho orgánu spoločnosti, a teda je bezúhonnou a plnoletou osobou. V zmysle vyššie uvedeného došlo k vylúčeniu možnosti zastávať funkciu likvidátora spoločnosti u osôb so záznamom v registri trestov, ako aj cudzincov bez trvalého pobytu v Slovenskej republike či právnických osôb.

V prípade ustanovenia likvidátora súdom, bude súd vyberať náhodným výberom zo správcov konkurznej podstaty, a to aj bez ich súhlasu. Ak likvidátora ustanovili spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti, návrh na zápis likvidátora do obchodného registra podáva ustanovený likvidátor. Ak likvidátora ustanoví súd, zapíše ho do obchodného registra bez návrhu (§ 72 NOBZ).

Súčasná právna úprava stanovuje, že likvidátor zodpovedá za výkon svojej pôsobnosti spôsobom ako členovia štatutárnych orgánov (§ 71 ods. 7 OBZ). Nová právna úprava ponecháva likvidátorom rovnakú zodpovednosť, explicitne im však zakotvuje povinnosť postupu s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých spoločníkov (§ 74 NOBZ).

Novozavedenou povinnosťou je zloženie preddavku na likvidáciu (§ 75 NOBZ). Ten má spoločnosť povinnosť zložiť do úschovy u notára v prípade, ak likvidátora ustanovujú spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti (napr. valné zhromaždenie). Expressis verbis táto povinnosť nevyplýva pri ustanovení likvidátora súdom, nepriamo ju však vieme odvodiť z ustanovenia § 71 ods. 2 NOBZ, kedy súd ustanoví likvidátora za predpokladu, ak je zložený likvidačný preddavok. Okrem preddavku na likvidáciu vznikajú aj náklady na notársku úschovu. Z dikcie zákona vyplýva, že predmetný preddavok nepodlieha exekúcií ani inému vykonávaciemu konaniu. Jeho použitie je vyhradené výlučne pre úhradu odmeny a výdavkov likvidátora. V prípade, ak by bol na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, preddavok na likvidáciu podlieha konkurzu. To neplatí v prípade, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podal likvidátor. Vtedy je notár povinný vydať hodnotu preddavku na likvidáciu tomu likvidátorovi, ktorý je v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu zapísaný v obchodnom registri ako likvidátor spoločnosti. Výška preddavku je stanovená vyhláškou č. 193/2020 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii (ďalej len „Vyhláška“). Ustanovenie § 3 Vyhlášky stanovuje, že preddavok na likvidáciu je vo výške 1500,- EUR.

Likvidátorovi patrí za výkon jeho funkcie odmena a náhrada nákladov (§ 75 a NOBZ). V prípadoch, keď bol likvidátor ustanovený spoločníkom alebo príslušným orgánom spoločnosti (napr. valným zhromaždením) patrí likvidátorovi odmena a náhrada nákladov podľa zmluvy. V prípadoch, keď bol likvidátor ustanovený súdom, patrí likvidátorovi odmena a náhrada nákladov, ktorá je stanovená v ustanoveniach § 4 a nasl. Vyhlášky. Tieto náklady sú uhrádzané z likvidačného zostatku a likvidačnej podstaty. Odmena a náhrada nákladov likvidátora, ktorá má byť uhradená z preddavku na likvidáciu, je splatná najskôr schválením konečnej správy o priebehu likvidácie, účtovnej závierky a návrhu na rozdelenie majetkového zostatku, ktorý vyplynie z likvidácie, tzv. likvidačný zostatok.

Tak, ako sme už spomenuli vyššie, likvidátorovi, ktorý je ustanovený súdom, patrí odmena stanovená Vyhláškou. Tá sa skladá jednak z paušálnej odmeny, odmeny za speňaženie majetku a odmeny za uspokojenie veriteľov. Jej celková výška je zastropovaná sumou 330 000,- EUR.

Nižšie uvádzame konkrétne úkony likvidátora a hodnotu odmeny, ktorú je oprávnený požadovať resp. fakturovať.

PAUŠÁLNA ODMENA
zverejnenie oznámenia o vstupe do likvidácie a výzvy na prihlásenie pohľadávok	250,- EUR
zapísanie prihlášky veriteľa do zoznamu pohľadávok	5,- EUR
vyhotovenie a uloženie základného zoznamu prihlásených pohľadávok do zbierky listín obchodného registra	250,- EUR
vyhotovenie a uloženie základného zoznamu majetku do zbierky listín obchodného registra	250,- EUR
zostavenie mimoriadnej účtovnej závierky	250,- EUR
zverejnenie oznámenia o zostavení účtovnej závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku	250,- EUR
spracovanie výzvy na plnenie dlžníkovi alebo osobe, ktorá je povinná splniť peňažný záväzok za dlžníka	5,- EUR
uplatnenie pohľadávky na súde alebo pred iným orgánom verejnej moci	40,- EUR
prípravu a podanie návrhu na vykonanie exekúcie	20,- EUR

ODMENA ZA SPEŇAŽENIE

Odmena za speňaženie hnuteľnej veci, nehnuteľnosti vrátane bytu alebo nebytového priestoru, podniku alebo časti podniku §6

- do 30 000 eur v sadzbe 5 %,

- nad 30 000 eur vo výške 1 500 eur a v sadzbe 3 % zo sumy presahujúcej 30 000 eur a nepresahujúcej 300 000 eur,

- nad 300 000 eur vo výške 9 600 eur a v sadzbe 1 % zo sumy presahujúcej 300 000 eur a nepresahujúcej 3 000 000 eur,

- nad 3 000 000 eur vo výške 36 600 eur a v sadzbe 0,1 % zo sumy presahujúcej 3 000 000 eur,

* základom výpočtu je čistý likvidačný výťažok

Odmena za speňaženie inej súčasti likvidačného majetku §7

Za speňaženie inej súčasti likvidačného majetku, ktorý sa má na dosiahnutie účelu likvidácie speňažiť, patrí likvidátorovi odmena za speňaženie v sadzbe 1 % z čistého likvidačného výťažku.

Odmena za speňaženie pri prevádzke podniku alebo časti podniku §8

Za prevádzku podniku alebo časti podniku patrí likvidátorovi odmena za speňaženie v sadzbe 1 % z čistého zisku.

Zvýšenie percentuálnej sadzby odmeny za speňaženie pri uplatnení niektorých práv

Percentuálna sadzba na určenie odmeny podľa § 6 alebo § 7 sa zvyšuje o 19 %, ak k dosiahnutiu likvidačného výťažku došlo v súvislosti s:

(a) uplatnením práva odporovať právnemu úkonu ukracujúcemu uspokojenie pohľadávky spoločnosti,

(b) uplatnením práva pri porušení zákazu vrátenia vkladu

(d) náhradou škody vzniknutou spoločnosti z porušenia povinnosti štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu spoločnosti, členom dozorného orgánu spoločnosti podľa osobitného zákona.

ODMENA ZA USPOKOJENIE VERITEĽOV

Základom pre určenie odmeny za uspokojenie veriteľov je suma peňažných prostriedkov v eurách poskytnutá veriteľom počas likvidácie z likvidačnej podstaty na uspokojenie peňažných záväzkov, ktoré vznikli pred vstupom spoločnosti do likvidácie (§ 70 ods. 3 OBZ), po odpočítaní príslušenstva, zmluvných pokút a obdobných sankcií za porušenie povinnosti, ktoré vzniklo alebo trvalo počas likvidácie.

Likvidátorovi patrí odmena za uspokojenie veriteľov v sadzbe 10 % zo sumy základu pre určenie odmeny za uspokojenie veriteľov.

NÁHRADA VÝDAVKOV LIKVIDÁTORA

Likvidátorovi patrí paušálna náhrada výdavkov v sume 30 eur za každý ukončený kalendárny mesiac likvidácie.

Pre lepšiu ilustráciu, aktuálne je odmena likvidátora upravená vyhláškou č. 526/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora (ďalej len „Vyhláška o odmene likvidátora“). Tá stanovuje minimálnu výšku odmeny likvidátora na sumu 33,19,- EUR. V praktickej rovine je zvykom, že najmä v prípadoch, ak je likvidátorom štatutárny orgán spoločnosti (najmä konateľ), k vyplácaniu odmeny nedochádza.

V zmysle vyššie uvedeného, ak plánujete vstúpiť do likvidácie spoločnosti a súčasne chcete ušetriť finančné prostriedky a skrátiť proces likvidácie, odporúčame tak urobiť do 30.09.2020, nakoľko likvidácie zapísané do obchodného registra do uvedeného dátumu, budú podliehať režimu súčasnej právnej úpravy len s vybranými povinnosťami novej právnej úpravy.

Z finančného hľadiska sa zmeny dotknú aj výšky súdneho poplatku za zápis vymenovaného likvidátora do obchodného registra. Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) v znení účinnom do 30.09.2020 stanovuje výšku súdneho poplatku na 66,- EUR, s účinnosťou k 01.10.2020 sa výška súdneho poplatku mení na 99,50,- EUR. V prípade elektronických podaní sa predmetná suma znižuje na polovicu.

V ďalších častiach článku sa bližšie pozrieme na otázku účinkov vstupu do likvidácie, na oznámenie o vstupe do likvidácie, prihlásenie pohľadávok, zoznam pohľadávok, uspokojenie pohľadávok, skončenie likvidácie či dodatočnú likvidáciu spoločnosti.

Zmeny v procese likvidácie spoločnosti od 01.10.2020 v SR

časť

V prvej časti článku o novinkách v oblasti likvidácie spoločnosti účinných v Slovenskej republike od 01.10.2020 sme sa zmienili najmä o zmenách v okamihu vstupu spoločnosti do likvidácie, o zmenách týkajúcich sa osoby likvidátora či o povinnosti zložiť preddavok na likvidáciu a uhradiť odmenu likvidátora a náhradu jeho výdavkov. V nasledovnom texte sa bližšie pozrieme na problematiku účinkov vstupu spoločnosti do likvidácie, prihlasovania pohľadávok a spôsobu ich uspokojovania.

viac pozri: link na článok 1

V zmysle aktuálnej právnej úpravy platí, že okamihom ustanovenia likvidátora do funkcie, prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti (§ 70 ods. 3 OBZ). Podľa novej úpravy, prechádza táto právomoc na likvidátora okamihom vstupu spoločnosti do likvidácie, a teda až zápisom likvidátora do obchodného registra, nie jeho samotným ustanovením do funkcie. Z právomoci likvidátora bude od 1.10.2020 explicitne vyňatá kompetencia zvolať zasadnutie najvyššieho orgánu spoločnosti.

Okrem toho, zákon expressis verbis stanovuje, že vstupom spoločnosti do likvidácie zaniknú všetky jednostranné právne úkony spoločnosti (najmä príkazy, poverenia, splnomocnenia, prokúra). To neplatí, v prípade splnomocnení udelených spoločnosťou na zastupovanie v súdnych konaniach.

Nová právna úprava neprináša výraznejšie zmeny v oblasti realizácie úkonov likvidátora spoločnosti (porovnaj § 72 OBZ, § 75b ods. 3, 4 NOBZ), odchýlky možno vidieť len v terminologických spresneniach.

Jednou z povinností likvidátora je realizácia oznámenia o vstupe spoločnosti do likvidácie adresovaná všetkým známym veriteľom spoločnosti. V zmysle novej úpravy musí likvidátor splniť predmetnú povinnosť bez zbytočného odkladu. Súčasne, je stále povinný zverejniť o vstupe do likvidácie oznámenie a výzvu v obchodnom vestníku, aby mali tretie subjekty objektívnu možnosť prihlásiť svoje pohľadávky a/alebo iné práva. Súd je však po novom oprávnený nariadiť likvidátorovi povinnosť, aby predmetné oznámenie a výzvu v obchodnom vestníku zopakoval.

Novelizované znenie Obchodného zákonníka obsahuje aj explicitnú úpravu prihlasovania pohľadávok do likvidácie (§ 75d NOBZ). Tie si môžu veritelia prihlásiť do likvidácie prostredníctvom prihlášky, a to bez ohľadu na ich splatnosť. Likvidátor je povinný určiť v oznámení o vstupe do likvidácie adresu, kam majú jednotliví veritelia zasielať svoje prihlášky. Adresa sa musí nachádzať na území Slovenskej republiky. Ako preferované možnosti zákon enumeruje bydlisko likvidátora, adresu kancelárie správcu konkurznej podstaty či sídlo spoločnosti. Neprihlásenie pohľadávok resp. iných práv nespôsobuje ich automatický zánik.

Jednotlivé pohľadávky likvidátor spisuje do zoznamu pohľadávok (§ 75e NOBZ). Po uplynutí 45 dní od zverejnenia oznámenia likvidátora o vstupe spoločnosti do likvidácie v Obchodnom vestníku, vypracuje likvidátor zoznam prihlásených pohľadávok, ktorý musí následne v lehote 30 dní uložiť do zbierky listín obchodného registra.

Osobitnou povinnosťou likvidátora je tiež vyhotovenie mimoriadnej účtovnej závierky, ktorá musí zodpovedať stavu ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu spoločnosti do likvidácie (§ 75f NOBZ). Likvidátor súčasne počas celého procesu likvidácie zabezpečuje zisťovanie majetku spoločnosti a vypracuje zoznam majetku spoločnosti, ktorý uloží do zbierky listín Obchodného registra v rovnakej lehote ako zoznam prihlásených pohľadávok (§ 75g NOBZ). Náležitosti zoznamu sú uvedené v ustanovení § 15 vyhlášky č. 193/2020 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii (ďalej len „Vyhláška“). V zmysle Vyhlášky platí, že v zozname majetku spoločnosti sa uvádza všetok majetok, ktorý patrí spoločnosti ku dňu uloženia zoznamu majetku. V zozname majetku spoločnosti sa uvádza aj sporný majetok a/alebo sporné majetkové práva. Zoznam sa vyhotovuje v písomnej forme, pričom Vyhláška stanovuje obligatórne obsahové náležitosti vo vzťahu k pozemkom, stavbám, osobitne k bytom alebo nebytovým priestorom, hnuteľným veciam, špeciálne tiež vo vzťahu k cenným papierom, peňažným pohľadávkam, pohľadávkam z účtu a iným majetkovým hodnotám. Pri každej položke sa v zozname uvedie suma uvedená v eurách, za ktorú by bolo možné položku predať v čase uloženia zoznamu do zbierky listín aj vzhľadom na konkrétne miesto. K jednotlivým položkám je potrebné rovnako uviesť všetky zabezpečovacie práva, v prípade ak existujú, spolu s označením veriteľa a právneho dôvodu jeho vzniku. Zaznamenávajú sa tiež informácie o prípadných súdnych a iných sporoch, či existencii podielového spoluvlastníctva. Vyhláška obsahuje vzor zoznamu v jej prílohe.

V prípade ak likvidátor zistí predĺženie spoločnosti ex lege mu vyplýva povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Ako poslednej sa v tejto časti článku budeme venovať problematike uspokojovania pohľadávok (§ 75i NOBZ). Likvidátor uspokojuje pohľadávky veriteľov priebežne. V prípade, ak by vznikol nárok na vrátenie preddavku na likvidáciu, tento uspokojí skôr ako iné pohľadávky. Podriadené pohľadávky uspokojí až po iných pohľadávkach. V prípade, ak likvidátor vie o pohľadávke, ktorej veriteľ si neprihlásil pohľadávku do likvidácie a túto pohľadávku nie je možné splniť inak, likvidátor uloží plnenie do úschovy notára na trovy veriteľa. Analogicky postupuje pri odopretí súčinnosti na splnenie záväzku. Nároky spoločníkov na podiel na likvidačnom zostatku sa uspokojujú až po uspokojení nárokov všetkých známych veriteľov.

Zmeny v procese likvidácie spoločnosti od 01.10.2020 v SR

III. časť

V poslednej časti série príspevkov týkajúcich sa nových pravidiel a postupov v oblasti likvidácie spoločnosti, ktoré nadobudnú účinnosť dňa 01.10.2020, sa budeme venovať právnym otázkam skončenia likvidácie a dodatočnej likvidácie.

Skončenie likvidácie

V súvislosti so skončením likvidácie vyvstávajú likvidátorovi spoločnosti viaceré povinnosti. Ten musí v zákonom stanovenej lehote t.j. ku dňu skončenia likvidácie, najneskôr šesť mesiacov od oznámenia o vstupe spoločnosti do likvidácie pripraviť viacero dokumentov. V prípade existencie daňového nedoplatku, resp. realizácie daňovej kontroly sa šesťmesačná lehota predlžuje o ďalších šesť mesiacov. Ide najmä o:

- účtovnú závierku;

- konečnú správu o priebehu likvidácie; a

- návrh na rozdelenie likvidačného zostatku.

Informáciu o vyhotovení vyššie uvedených dokumentov ako súčasť oznámenia o skončení likvidácie je likvidátor povinný zverejniť (§ 75j ods. 1 NOBZ). Po uplynutí 60 dní od zverejnenia oznámenia o skončení likvidácie nastáva fikcia schválenia enumerovaných dokumentov a likvidátor je súčasne povinný zverejniť o predmetnom schválení oznámenie.

Záverom je likvidátor povinný podať návrh na výmaz spoločnosti z obchodného registra. Prílohou návrhu na výmaz spoločnosti je okrem iného aj účtovná závierka, konečná správa o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku, v niektorých prípadoch aj vyhlásenie o neexistencii daňového nedoplatku, resp. vyhlásenie o ukončení daňovej kontroly.

Ako sme už spomínali v úvodnom článku k zmenám v oblasti likvidácie, likvidátor má za svoju činnosť nárok na odmenu. Za týmto účelom skladá spoločnosť tzv. likvidačný preddavok do úschovy notára. Po uplynutí 30 dní od výmazu spoločnosti z obchodného registra vydá notár hodnotu preddavku v prospech toho likvidátora, ktorý je v procese likvidácie spoločnosti zapísaný v obchodnom registri ako posledný.

Dodatočná likvidácia

K dodatočnej likvidácii môže dôjsť v prípade, ak bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu, no zistí sa existencia ďalšieho majetku, ktorý mal byť predmetom likvidácie alebo konkurzu. V týchto prípadoch môže súd na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, nariadiť dodatočnú likvidáciu. Súd súčasne ustanoví likvidátora. Osoba, ktorá navrhuje dodatočnú likvidáciu bude rovnako povinná zložiť preddavok na likvidáciu, v opačnom prípade súd konanie zastaví.

V prípade, ak súd vyhovie návrhu na nariadenie dodatočnej likvidácie, uznesením rozhodne o nariadení likvidácie a ustanovení likvidátora. Predmetné uznesenie následne zverejní. V obchodnom registri súd obnoví údaje o spoločnosti v rozsahu údajov zapísaných do jej výmazu a doplní dodatok „v likvidácii“, rovnako ako aj informácie o osobe likvidátora.

V prípade, ak dodatočne zistený majetok nepostačuje na uspokojenie všetkých známych veriteľov, musia spoločníci, ktorým bol vyplatený podiel na likvidačnom zostatku, vrátiť. To platí len v prípade, ak ho prijali nedobromyseľne.

Neuspokojené pohľadávky, ktoré existovali v čase zániku spoločnosti sa rozhodnutím súdu o dodatočnej likvidácii a ustanovení likvidátora obnovujú. Po nariadení dodatočnej likvidácie a obnovení zápisu spoločnosti v obchodnom registri platí, že premlčacia doba nie je kratšia ako jeden rok od nariadenia dodatočnej likvidácie.

Ak návrh nebol podaný do štyroch rokov od výmazu spoločnosti z obchodného registra, uplynutím tejto lehoty majetkové hodnoty spoločnosti pripadajú do vlastníctva štátu.

[1] viac pozri § 23a a nasl. zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Odebírejte náš newsletter